iSRO.sk

Legislatívna úprava

Spoločnosť s ručením obmedzeným ako kapitálová spoločnosť

Predtým ako bude možné bližšie zadefinovať a popísať orgány spoločnosti s ručením obmedzeným je potrebné túto formu obchodnej spoločnosti stručne opísať a zaradiť do právneho poriadku Slovenskej republiky ako aj teórie obchodného práva.

Začlenenie spoločnosti s ručením obmedzeným medzi tzv. kapitálové spoločnosti je výsledkom teórie právnej vedy. Toto členenie nie je explicitne vyjadrené v konkrétnom ustanovení OBZ, napriek tomu sa teoreticko-právne rozdelenie obchodných spoločností na osobné a kapitálové všeobecne akceptuje a je určené na základe rozdielov, ktoré vyplývajú s podmienok fungovania jednotlivých druhov obchodných spoločností tak ako sú uvedené v OBZ. „Takéto členenie nenachádzame priamo v zákone, vyplýva však z obsahu právnej úpravy jednotlivých typov obchodných spoločností, kde sa prejavujú určité spoločné črty viacerých, z hľadiska právnej formy vzájomne odlišných typov obchodných spoločností. Rozdiely medzi uvedenými skupinami obchodných spoločností spočívajú predovšetkým v spôsobe ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti, v štruktúre orgánov spoločnosti vo viazaní resp. neviazaní vzniku spoločnosti na existenciu minimálneho základného imania, v úprave možnosti vystúpenia spoločníkov zo spoločnosti a v spôsobe prijímania nových spoločníkov do spoločnosti.“

Odlíšenie spoločnosti s ručením obmedzeným ako kapitálovej spoločnosti možno sledovať v dvoch základných rovinách. Jednak jej odlíšenie od „osobných“ spoločností ako aj jej odlíšenie od akciovej spoločnosti.

Základné rozdiely medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a osobnými obchodnými spoločnosťami

a) Spôsob ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti.

Právny poriadok Slovenskej republiky konštruuje ako typickú osobnú spoločnosť verejnú obchodnú spoločnosť. Čo sa týka spoločníkov komanditnej spoločnosti, OBZ rozlišuje medzi postavením komplementárov a komanditistov a to podľa spôsobu ich ručenia za záväzky spoločnosti. Spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti ako typicky osobnej spoločnosti ručia za záväzky spoločnosti osobne, teda celým svojím majetkom. „V podstate ide o princíp solidárneho ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti, ktorý vo vzťahu k tretím osobám (veriteľom spoločnosti) nemožno modifikovať vzájomnou dohodou spoločníkov.“ Slovom dohoda označujeme zmluvné dojednania obsiahnuté v spoločenskej zmluve napr. o tom, že niektorý zo spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti len v zmluvne vymedzenom (obmedzenom) rozsahu. Neúčinnosť takéhoto dojednania platí vo vzťahu k tretím osobám napr. veriteľom. Účinnosť takéhoto dojednania sa prejaví pri realizácii tzv. regresných nárokov oprávneného spoločníka vo vnútorných vzťahoch v spoločnosti, kde po výzve takýto spoločník je povinný plniť v plnom rozsahu konkrétnemu veriteľovi, na druhej strane má regresné právo na plnenie od ostatných spoločníkov a to v pomere dohodnutom v takejto zmluve.

V zmysle § 106 OBZ „spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.“

b) Oprávnenie konať v mene spoločnosti

V zmysle § 81 OBZ je na obchodné vedenie verejnej obchodnej spoločnosti oprávnený každý jej spoločník a to v rámci zásad medzi nimi dohodnutými. Tieto zásady sú vyjadrené v spoločenskej zmluve. Oprávnenie spoločníkov konať v mene spoločnosti teda pre nich vyplýva priamo zo zákona. Samozrejme aj pri obchodnom vedení verejnej obchodnej spoločnosti je možná modifikácia v zmysle ustanovenia § 81 ods. 2, ak spoločníci v spoločenskej zmluve poveria obchodným vedením spoločnosti sčasti alebo úplne jedného alebo viacerých spoločníkov, ostatní spoločníci toto oprávnenie v tomto rozsahu strácajú. Poverený spoločník je povinný sa riadiť rozhodnutím spoločníkov urobeným väčšinou hlasov. Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, má každý spoločník jeden hlas.

V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným účasť v spoločnosti sama o sebe ešte nezakladá oprávnenie spoločníka konať v mene spoločnosti. Štatutárnym orgánom spoločnosti oprávneným konať v mene spoločnosti sú konatelia (konateľ) spoločnosti, ktorých v zmysle § 133 ods.4 OBZ vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

c) Členstvo v orgánoch spoločnosti a zamestnanci spoločnosti

Nakoľko verejná obchodná spoločnosť predstavuje typ personálnej spoločnosti, kde celý výkon podnikateľskej činnosti je zverený všetkým spoločníkom (ak nie je dohodnuté inak), spoločníci predstavujú hlavný orgán vedenia spoločnosti a zákon nekonštituuje iné povinné orgány. „Obchodné vedenie reprezentuje jeden z atribútov pôsobnosti štatutárneho orgánu. Ide o rozhodovaciu činnosť spojenú predovšetkým s pravidelnou správou podniku, zabezpečením jeho prevádzky, a s technicko-organizačnými opatreniami vo vnútorných pomeroch spoločnosti.“ Samotný spoločníci teda zväčša realizujú všetky činnosti, ktoré sa týkajú spoločnosti. „Zamestnancami spoločnosti sa často stávajú spoločníci.“

Čo sa týka členstva spoločníkov v orgánoch spoločnosti s ručením obmedzeným, spoločníci vykonávajú pôsobnosť valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spol. s.r.o. Konatelia sú menovaný valným zhromaždením z radou spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Čo sa týka zamestnancov spol. s.r.o. platí, že „zamestnancami spoločnosti sa v prevažnej miere stávajú tretie osoby.

Základné rozdiely medzi spol. s.r.o. a verejnou obchodnou spoločnosťou môžeme sledovať v ďalších súvislostiach:

• V prípade spol. s.r.o. účasť spoločníka je vždy viazaná na prevzatie povinnosti vniesť do spoločnosti aspoň minimálny zákonom ustanovený majetkový vklad. Pre spoločníka v.o.s. to obligatórne neplatí. • Vznik spol. s.r.o. je podmienený existenciou zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania. V súčasnosti je to v prípade spol. s.r.o. 5.000,-€.

Ručenie spoločníkov spol. s.r.o.

Ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti je obmedzené na rozdiel medzi výškou vkladu, na ktorý sa zaviazali a výškou splateného vkladu – t.j. do výšky nesplateného vkladu. Výška vkladu, ako aj výška splateného vkladu, sa zapisujú do obchodného registra.„Základným, špecifickým znakom spol. s.r.o. je ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti do výšky ich nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri. To znamená, že spoločnosť sama zodpovedá veriteľom za svoje záväzky celým svojím majetkom, ale okrem tejto zodpovednosti spoločníci ručia veriteľom za záväzky spoločnosti, avšak len do výšky nesplatenej časti svojich vkladov zapísanej v obchodnom registri.“

Pred vznikom spoločnosti sú z právnych úkonov, urobených osobami, ktoré konajú v mene spoločnosti, zaviazané osoby spoločne a nerozdielne (§ 64 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do 3 mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku. V tejto časti zákon konštruuje tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku, nakoľko spoločnosť v čase právnych úkonov realizovaných pred jej vznikom ešte fakticky neexistovala ako subjekt práva.

Po vzniku spoločnosti sa zodpovednosť mení na ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti do výšky svojich nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri. Plnenie poskytnuté spoločníkom z dôvodu ručenia za spoločnosť sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať od spoločnosti náhradu a ak ju nemôže dosiahnuť, náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu podielu každého spoločníka na základnom imaní spoločnosti (§ 106 OBZ).

Vzhľadom na ustanovenie § 87 Obchodného zákonníka (verejná obchodná spoločnosť, kde spoločník ručí aj za záväzky vzniknuté pred jeho pristúpením) možno vyvodzovať dôkazom opaku, že spoločník ručí len za tie záväzky, ktoré vznikli za trvania jeho účasti v spoločnosti, keďže ustanovenia Obchodného zákonníka, týkajúce sa spoločnosti s ručením obmedzeným, túto otázku neriešia.

Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za jej záväzky, aj keď splatili všetky vklady, ale len do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku.

Od ručenia spoločníkov je potrebné odlíšiť ich účasť na strate spoločnosti. „Napriek obmedzenému ručeniu spoločník svojím vkladom berie na seba riziko, že jeho vklad môže byť znehodnotený, pretože po dobu trvania spoločnosti nemôže žiadať vrátenie vkladu. Spoločník sa teda zúčastňuje spoločného podnikania iba vkladom .“

Vklad do spoločnosti

Vkladom spoločníka sa rozumie súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku podnikania spoločnosti (§ 59 OBZ). Hodnota vkladu spoločníka musí byť v prípade spol. s.r.o. minimálne 750,-€ (§ 109 ods. 1 OBZ).

Súčet hodnôt vkladov spoločníkov tvorí základné imanie spoločnosti. Ako už bolo povedané vyššie spol. s.r.o. povinne vytvára základné imanie spoločnosti, ktoré v zmysle § 108 ods. 1 OBZ musí byť aspoň 5.000,-€.

Čo sa týka nepeňažných vkladov do spoločnosti musí byť ich hodnota oceniteľná peniazmi a využiteľná pre spoločnosť. „Takýmto vkladom môže byť predovšetkým vec (teda prevod vlastníckeho práva na spoločnosť), podnik, alebo právo (pohľadávka, právo užívať nehnuteľnosť, licencia, obchodné tajomstvo a pod.). Vložiť je možné aj nehmotný statok, ochrannú známku, priemyselný, alebo úžitkový vzor, taktiež obchodné meno ale len ako súčasť podniku.“ Ak sa má časť základného imania vytvoriť nepeňažným vkladom, musí spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina obsahovať určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal. Nepeňažným vkladom môže byť iba majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Obchodný zákonník výslovne zakazuje vložiť do spoločnosti vklady, ktoré spočívajú v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby, pretože sa nimi nemožno podieľať na výsledku podnikania v tom zmysle, že pri neúspešnom podnikaní o ne spoločník nemôže prísť. Nepeňažný vklad musí byť navyše splatený ešte pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Samotný nepeňažný vklad, ako aj určenie peňažnej sumy, v akej sa tento započítava na vklad spoločníka, musia byť uvedené v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom.

V prípade, že vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky (§ 524 a Občianskeho zákonníka), pričom ten spoločník, ktorý previedol na spoločnosť pohľadávku ako vklad, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky hodnoty svojho vkladu. S postúpenou pohľadávkou prechádza na spoločnosť aj jej príslušenstvo - úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, rovnako tak i všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky je spoločnosť povinná oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu. Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra písomné vyhlásenie, opatrené osvedčením o pravosti jeho podpisu. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúda spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe spomínaného písomného vyhlásenia vkladateľa.

Obchodný zákonník zároveň rieši právne dôsledky nesplatenia nepeňažného vkladu, a to nie len u vecí, ale aj u iných druhov nepeňažných vkladov. „Nepeňažný vklad nie je splatený, ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu. Pretože nie všetky vklady (napr. pohľadávky) môžu byť predmetom vlastníckeho práva, Obchodný zákonník použil všeobecný termín „právo“ bez toho, aby uviedol aké právo má spoločnosť k predmetu nepeňažného vkladu nadobudnúť. Predmet vkladu spoločníka, zakladateľa, alebo tretej osoby sa musí stať majetkom spoločnosti a vytvoriť jej základné imanie alebo už existujúce základné imanie zvýšiť. Vlastnícke a iné práva môže spoločnosť nadobudnúť až jej vznikom teda zápisom do obchodného registra spoločností. Výnimkou sú vlastnícke práva k nehnuteľnosti, pri ktorých prechádza vlastníctvo na spoločnosť ktorá je zapísaná do obchodného registra, až povolením vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Ak spoločnosť nenadobudne zodpovedajúce právo k predmetu nepeňažného vkladu, vkladateľ je povinný zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch. Dôvodom pre nenadobudnutie vlastníckeho práva alebo iného práva môžu byť najmä právne vady. Spoločnosť je povinný vyzvať spoločníka na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu. Spoločník je povinný zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v lehote 90 dní od doručenia výzvy.“

Orgány spoločnosti s ručením obmedzeným

Orgánmi spol. s.r.o. podľa Obchodného zákonníka sú:

a) Valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti (ak má spoločnosť jediného spoločníka, pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva sám spoločník).

b) Konatelia (konateľ).

c) Dozorná rada (fakultatívny orgán).

d) Iné orgány (S pôsobnosťou, ktorá nesmie zasahovať do pôsobnosti kogentne zverenej povinne zriaďovaným orgánom.

Pod pojmom orgán obchodnej spoločnosti rozumieme „vnútorný útvar spoločnosti bez právnej subjektivity, ktorý tvorí určitá osoba alebo skupina osôb zabezpečujúcich činnosť spoločnosti ako právnickej osoby buď vo vzťahu k tretím osobám, alebo dovnútra spoločnosti. Treba odlišovať orgán spoločnosti od osoby alebo osôb, ktoré ho tvoria, kde táto osoba, resp. osoby majú právnu subjektivitu, právnu subjektivitu má aj obchodná spoločnosť, avšak orgán spoločnosti právnu subjektivitu nemá“.

Je nepochybné, že zákonodarca v OBZ konštruoval jednotlivé orgány spol. s.r.o. v zmysle deľby kompetencií pri výkone jednotlivých činností v spoločnosti. „Pôsobnosť medzi orgánmi spoločnosti vo vnútorných záležitostiach je rozvrhnutá tak, že v zákone je kogentne upravená pôsobnosť valného zhromaždenia a dozornej rady, kým pôsobnosť v ostatných veciach prislúcha konateľom.“

Valné zhromaždenie

Základná charakteristika a vymedzenie pôsobnosti valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spol. s.r.o. „Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti môže rozhodovať o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa života spoločnosti. Musí však rešpektovať kogentné normy, ktoré stanovujú určité pravidlá hry. Valné zhromaždenie napríklad nemôže byť štatutárnym orgánom spoločnosti.“ Rešpektovanie určitých pravidiel hry znamená hlavne tú skutočnosť, že „kompetencie valného zhromaždenia a konateľov si nemôžu a nemajú navzájom konkurovať“. Napriek tejto skutočnosti OBZ v ustanovení § 133 ods. 1 pripúšťa určitú mieru modifikácie, ktorá sa týka obmedzenia konateľského oprávnenia a to spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Posledná veta tohto ustanovenia uvádza, že takéto obmedzenie je voči tretím osobám neúčinné. Právne dôsledky tohto ustanovenia sú predmetom časti výkladu o konateľoch spol. s.r.o. Konatelia ako aj dozorná rada (keď je zriadená) nemajú a nemôžu byť pri výkone svojich právomocí obmedzované svojvôľou valného zhromaždenia. Napriek tomu „orgánom tvorby vôle“ je práve valné zhromaždenie. Hlavnou činnosťou valného zhromaždenia vo vzťahu k iným orgánom spol. s.r.o. je okrem iného v tom, že ustanovuje tieto orgány, vytvára zásadné direktívy činnosti týchto orgánov, podľa ktorých sa tieto majú riadiť, a výkon činností týchto orgánov je v určitej miere podrobený kontrole a hodnoteniu valného zhromaždenia, čo sa prejavuje predovšetkým kreačnou funkciou valného zhromaždenia. V ustanovení § 125 ods. 1 OBZ sú kogentne určené formy činností, ktoré tvoria pôsobnosť valného zhromaždenia.

Do jeho pôsobnosti podľa predmetného ustanovenia patrí:

1. Schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom.
2. Schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.
3. Schvaľovanie stanov a ich zmien ak zákon neustanovuje inak.
4. Rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia.
5. Rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade.
6. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.
7. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady.
8. Vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149.
9. Rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.
10. Rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku.
11. Ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, osobitný zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.

V ustanovení § 125 ods. 2 je uvedené, že pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu. „Jednou zo súčastí pôsobnosti valného zhromaždenia je aj menovanie a odvolanie prokuristu. Je však praktickejšie, ak spoločenská zmluva, alebo stanovy prenesú túto časť pôsobnosti valného zhromaždenia na konateľa.“

Čo sa týka delegovania pôsobnosti z valného zhromaždenia na iné orgány, platí (okrem prípadu menovania a odvolania prokuristu) nasledovné. „Delegovanie pôsobnosti prichádza do úvahy iba pri valnom zhromaždení. Valné zhromaždenie však nesmie na iný orgán delegovať pôsobnosť, ktorá je kogentne (§125 OBZ) zverená valnému zhromaždeniu.“ Z tejto právnej konštrukcie teda vyplýva povinnosť zachovať vnútornú integritu a rozhodujúcu právomoc valného zhromaždenia. V tejto časti chceme upozorniť na rozdiel medzi delegovaní právomoci valného zhromaždenia oproti akciovej spoločnosti v časti, ktorá sa týka pôsobnosti vo veciach voľby a odvolania členov predstavenstva. „Na rozdiel od právnej úpravy akciovej spoločnosti (§ 194 ods.1), v zmysle ktorej stanovy môžu delegovať z valného zhromaždenia na dozornú radu pôsobnosť vo veciach voľby a odvolania členov predstavenstva, právna úprava spol. s.r.o. neumožňuje zveriť pôsobnosť vo veciach vymenovania, odvolania a odmeňovania konateľov na dozornú radu. Aj rozhodovanie o týchto otázkach patrí ex lege do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia.“ Aj v tejto časti právnej úpravy sa prejavuje rozdiel medzi kapitálovými spoločnosťami a to v tom zmysle, že akciová spoločnosť môže byť ako právny subjekt v obchodných vzťahoch konštruovaný so silným postavením dozornej rady, ktorá je zároveň obligatórnym orgánom akciovej spoločnosti, zatiaľ čo dozorná rada v spol. s.r.o. je fakultatívnym orgánom.

Opačná situácia nastáva v prípade ak valné zhromaždenie spol. s.r.o. má záujem rozšíriť svoju pôsobnosť aj na iné záležitosti života spoločnosti. V tomto prípade to právna úprava umožňuje s tým, že musia byť rešpektované určité pravidlá hry, tak ako to bolo uvedené vyššie. Rozsah oprávnení valného zhromaždenia môže byť rozšírený spoločenskou zmluvou, alebo stanovami. V prípade konateľov ako ďalšieho obligatórneho orgánu spol. s.r.o. sa jedná o prevzatie kompetencie vo veciach rozhodovania o obchodnom vedení spoločnosti. Toto oprávnenie treba striktne odlišovať od oprávnenia konať v mene spoločnosti, ktoré je kogentnou normou zverené do pôsobnosti konateľov ako štatutárneho orgánu.

Napriek zákonnej úprave a rozlišovaniu pôsobnosti jednotlivých orgánov spol. s.r.o. sa celá pôsobnosť spoločnosti môže ocitnúť v rukách jediného zakladateľa a spoločníka (FO), ktorý bude zároveň vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia a v praxi bude často táto osoba aj konateľom spoločnosti. V zmysle § 132 ods. 1 ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak OBZ neustanovuje inak. Predmetné ustanovenie prešlo od prijatia OBZ novelizáciou v tom zmysle, že bolo doplnené o záväznú písomnú formu tohto rozhodnutia, čo má prispieť k posilneniu právnej istoty v prípade týchto rozhodnutí, kde kontrolná činnosť iných orgánov je eliminovaná, pretože sa sústreďuje v rukách jednej osoby. „Tzv. jednoosobová obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným môže evokovať v praxi rad najrôznejších kurióznych situácií najmä v prípade, ak jej zakladateľom je fyzická osoba. V takomto prípade totiž tento subjekt vykonáva celú pôsobnosť valného zhromaždenia, napríklad môže samého seba vymenovať za konateľa, môže prakticky „sám so sebou“ uzavrieť klasickú zmluvu ako dvojstranný právny vzťah (napríklad nájomnú zmluvu), na strane jednej ako fyzická osoba, vlastník prenajímaného priestoru a na strane druhej ako nájomca (obchodná spoločnosť). V prípade, ak bude jednoosobová spoločnosť reprezentovaná právnickou, nie nie fyzickou osobou, tak táto musí vykonávať svoju pôsobnosť prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu. Ak je jediným zakladateľom napríklad akciová spoločnosť, ktorá má kolektívny štatutárny orgán, tak je v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným reprezentovaná tými členmi predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať navonok za akciovú spoločnosť.“ V tejto súvislosti treba ešte upozorniť na ustanovenie § 105a ods. 1, ktoré uvádza, že spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Zakladanie spol. s.r.o. jediným zakladateľom je viazané na splnenie podmienky uvedenej v zákone, ktorú táto osoba preukazuje pri návrhu na prvozápis spoločnosti do obchodného registra buď písomných vyhlásením zakladateľa (FO), že nie je jediným spoločníkom vo viac ako troch spol. s.r.o., prípadne písomným vyhlásením zakladateľa, že spol. s.r.o., ktorá je zakladateľom má viac spoločníkov, ak spoločnosť založila jedna spol. s.r.o.

Výlučná pôsobnosť valného zhromaždenia

Táto pôsobnosť sa týka činností uvedených v § 125 ods. 1 OBZ. V tejto časti nájdete bližšiu špecifikáciu niektorých výlučných foriem činností valného zhromaždenia spol. s.r.o.

a) Schválenie konaní urobených pred vznikom spoločnosti.

V zmysle všeobecných ustanovení o obchodných spoločnostiach, konkrétne § 64 ods. 1 platí, že osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci, alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku. Právna konštrukcia sa s účinnosťou od 1. januára 2002 mení tak, že spoločnosť schvaľuje úkony osôb, ktoré konali v jej mene pred jej vznikom. Predchádzajúca právna konštrukcia bola nastavená tak, že k „prechodu záväzkov a práv na spoločnosť dochádzalo ex lege vznikom spoločnosti. Právo spoločnosti odmietnuť tieto konania do troch mesiacov od jej vzniku zanikalo uplynutím tejto lehoty.“ Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy bude teda valné zhromaždenie schvaľovať tieto konania a nie rozhodovať o ich odmietnutí. „Ak valné zhromaždenie uvedené konania v zákonom ustanovenej trojmesačnej lehote neschváli, znamená to, že ich odmietlo. Ak však valné zhromaždenie rozhodne o ich schválení, práva a povinnosti vyplývajúce z uvedených konaní prechádzajú na spoločnosť. Za týmto účelom sa zavádza zákonná fikcia, že schválené konania zaväzujú spoločnosť od počiatku (ex tunc), a to aj napriek tomu, že v čase vzniku záväzkov vyplývajúcich z týchto konaní spoločnosť ako samostatný subjekt práv ešte vôbec neexistovala.“

b) Schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

Je nepochybné, že valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti musí poznať reálnu finančnú kondíciu spoločnosti a musí v tomto smere prijímať adekvátne rozhodnutia. Pri tejto forme činnosti pôsobnosti valného zhromaždenia aktívne pôsobí dozorná rada, ale len v prípade ak je zriadená nakoľko ako bolo spomenuté vyššie dozorná rada je len fakultatívnym orgánom spol. s.r.o. Podľa § 138 ods. 1 písm. c) dozorná rada preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu. Podľa § 135 ods. 1 konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Z toho teda vyplýva, že „ak dozorná rada nebola zriadená, konatelia predkladajú na schválenie účtovné závierky len valnému zhromaždeniu. Čo sa týka spôsobu úhrady strát, valné zhromaždenie má niekoľko reálnych nástrojov ako v tomto prípade postupovať. Nepochybne ide o otázku obchodného vedenia spoločnosti a zvolenia optimálnej stratégie vo voľbe spôsobu úhrady strát. Je to jednak možnosť použiť rezervný fond, ktorý má primárne slúžiť na tento účely, prípadne rozloženie straty do budúcich účtovných období. Ak spoločenská zmluva rozšírila pôsobnosť valného zhromaždenia o možnosť uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát, valné zhromaždenie môže rozhodnúť aj o tomto spôsobe. V tejto súvislosti odborná právna literatúra upozorňuje na možnú konkurenciu, či stret oprávnení jednotlivých orgánov spol. s.r.o. a to v súvislosti s ustanovením § 124 ods. 2, ktoré zveruje oprávnenie rozhodovať o použití rezervného fondu konateľom spoločnosti. „Keďže najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie, záväzným by v danom prípade malo byť jeho rozhodnutie. Konatelia by sa však mohli odvolávať na § 124 ods. 2 OBZ. Takýmto situáciám treba preventívne predchádzať podrobnejšou modifikáciou zákonných ustanovení v spoločenskej zmluve.“ Rozhodovanie o rozdelení zisku spoločnosti znamená, či vôbec a v akom zmysle dôjde k rozdeleniu zisku medzi spoločníkov. Toto oprávnenie valného zhromaždenia súvisí aj s určením formy rozdelenia zisku medzi spoločníkov. Môže sa jednať o výplatu vo forme naturálií, vo forme peňazí, alebo v naturálnej forme.

c) Schvaľovanie stanov a ich zmien.

V prípade úpravy základných pravidiel spoločnosti platí, že tieto zväčša upravuje spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina aj nad rámec obligatórnych náležitostí podľa § 110 ods. 1 OBZ. Napriek tejto skutočnosti v ustanovení § 110 ods. 2 je daná možnosť prijať stanovy a to tak, že spoločenská zmluva určí povinnosť vydať stanovy spoločnosti, ktoré upravia vnútornú organizačnú štruktúru spoločnosti a podrobnejšie upravia ustanovenia spoločenskej zmluvy. Táto možnosť je v prípade spol. s.r.o. málo využívaná a spoločníci si radšej upravia práva a povinnosti v rámci spoločnosti priamo v spoločenskej zmluve. Ak sa spoločníci napriek tomu rozhodnú vydať stanovy spoločnosti, platí, že spoločenská zmluva by mala obsahovať len základné rámcové obligatórne náležitosti a stanovy fungovanie spoločnosti podrobnejšie upraviť. Podľa § 127 ods. 4 OBZ platí, že o prijatí stanov a ich zmien rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou ak spoločenská zmluva neustanovuje inak. Podľa tohto ustanovenia je právna úprava dispozitívna len vo vzťahu zvýšenia počtu hlasov potrebných na toto rozhodnutie.

d) Rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy

V prípade realizácie tejto pôsobnosti valného zhromaždenia musí byť splnená podmienka, ktorú predpokladá OBZ v ustanovení § 125 ods. 1 písm. d). To znamená, že túto pôsobnosť môže valnému zhromaždeniu založiť zákon alebo spoločenská zmluva. Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že v prípade určitých ďalších rozhodnutí v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia dochádza aj k zmene spoločenskej zmluvy. V prípade ak zákon ani spoločenská zmluva nezveruje pôsobnosť zmeny spoločenskej zmluvy do rúk valného zhromaždenia, bude potrebné aplikovať dispozitívne ustanovenie § 141 ods. 1, ktoré znie: Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie, ak zákon neustanovuje inak. Spoločnosť, ktorá potrebuje pružne reagovať na situáciu v spoločnosti zvyčajne zverí rozhodovanie o tejto otázke do kompetencie valného zhromaždenia. „Takúto pôsobnosť valného zhromaždenia však treba výslovne zakotviť v spoločenskej zmluve, ktorá by mala zároveň určiť aj počet hlasov potrebných na platné prijatie jednotlivých zmien spoločenskej zmluvy.“

V prípade zmeny spoločenskej zmluvy treba rozlišovať, kedy k tejto zmene dochádza ex lege a kedy je potrebné aplikovať dispozitívne ustanovenie zákona podľa § 141 ods. 1 (dohoda všetkých spoločníkov), alebo k zmene dôjde na základe rozhodnutia valného zhromaždenia podľa § 125 ods. 1 písm. d).

Zmena spoločenskej zmluvy ex lege (bez nutnosti rozhodovania spoločníkov, resp. valného zhromaždenia:

1. V prípade vylúčenia spoločníka zo spoločnosti, prechádza obchodný podiel podľa § 113 ods. 5 zo zákona na spoločnosť. Vylúčený spoločník už nie je subjektom spoločenskej zmluvy, napriek tomu sa jedná o zmenu kde k zmene práv a povinností v spoločenskej zmluve dochádza priamo zo zákona. Preto nie je potrebné duplicitne rozhodovať o tejto zmene v rámci pôsobnosti valného zhromaždenia alebo rozhodnutím všetkých spoločníkov.
2. Rovnaká situácia platí aj v prípade zmeny obsahu spoločenskej zmluvy z dôvodu prevodu obchodného podielu niektorého spoločníka. V tomto prípade dochádza k zmene v subjektov spoločenskej zmluvy, ktorá nastáva priamo zo zákona ku dňu účinnosti prevodu obchodného podielu.
3. V zmysle ustanovenia § 113 ods. 6 ak sa v prípade vylúčenia spoločníka neprevedie jeho obchodný podiel, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoloční vylúčený, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka. Spoločnosti inak hrozí, že súd môže spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. V tomto prípade rozhodnutím valného zhromaždenia dochádza aj k zmene spoločenskej zmluvy. Nie je potrebné v tomto zmysle meniť spoločenskú zmluvu podľa ustanovenia § 125 ods. 1 písm. d) alebo 141 ods. 1.

Existujú aj ďalšie prípady, kedy k zmene spoločenskej zmluvy dochádza na základe zákona. „Ide napríklad o prechod obchodného podielu na dediča alebo právneho nástupcu právnickej osoby (§116), rozdelenie obchodného podielu (§117) a prevod jeho častí na ostatných spoločníkov alebo na tretie osoby, spojenie obchodných podielov v rukách jedného spoločníka (§119), zrušenie účasti spoločníka súdom (§148), vylúčenie spoločníka zo spoločnosti súdom (§149) a podobne.“

V tomto prípade je konateľ povinný vyhotoviť úplné znenie spoločenskej zmluvy, pričom nie je potrebné aby toto znenie podpisovali alebo schvaľovali spoločníci. Toto vyhotovenie sú konatelia povinný v rámci zápisu zmeny odoslať registrovému súdu. Realizácia pôsobnosti valného zhromaždenia podľa § 125 ods. 1 písm. d) teda prichádza do úvahy napríklad v týchto prípadoch:

• Zmena spoločenskej zmluvy o potrebe súhlasu valného zhromaždenia v prípade prevodu obchodného podielu spoločníka.
• Pripustenie možnosti deliť alebo dediť obchodné podiely.
• Podmienky zriadenia záložného práva na obchodný podiel spoločníka.
• Zmena pôsobnosti orgánov v spoločnosti v zmysle zákonných ustanovení. Napr. zriadenie dozornej rady spoločnosti.

Podľa § 127 ods. 4 OBZ platí, že o zmene spoločenskej zmluvy rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou ak spoločenská zmluva neustanovuje inak. Podľa tohto ustanovenia je právna úprava dispozitívna len vo vzťahu zvýšenia počtu hlasov potrebných na toto rozhodnutie.

e) Rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade.

Všetky formy činnosti pôsobnosti valného zhromaždenia tak ako ich uvádza platné a účinné znenie § 125 ods. 1 OBZ sa realizujú na základe ďalších ustanovení zákona a tieto formy činnosti s nimi musia byť v súlade. To znamená, že napríklad v súvislosti s rozhodovaním valného zhromaždenia o zvýšení či znížení základného imania spoločnosti musí byť rešpektovaná zákonná požiadavka v zmysle § 142 OBZ. Zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je prípustné, len keď doterajšie peňažné vklady sú úplne splatené. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je prípustné už pred týmto splatením. V prípade rozhodnutia o zvýšení resp. znížení základného imania platí, že o tejto zmene rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou ak spoločenská zmluva neustanovuje potrebu vyššieho počtu hlasov.

Čo sa týka nepeňažného vkladu spoločníka do spol. s.r.o. platí ustanovenie § 109 ods. 3. Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal. Rozhodnutie valného zhromaždenia musí vychádzať z posudku znalca, tak ako to ustanovuje § 59 ods. 3 OBZ. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí na základe znaleckého posudku. „Hodnota vkladu musí byť uvedená v zakladateľskom dokumente spoločnosti. Znalec môže byť iba znalcom podľa osobitného zákona. Nie je možné určiť hodnotu vkladu nad sumu určenú znalcom a to ani dohodou spoločníkov. Ak sú znalecké posudky na ten istý nepeňažný vklad dva, a rozchádzajú sa, vychádza prax z toho, že rozhoduje posudok, ktorý uvádza nižšiu hodnotu vkladu.“

f) Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.

Na rozdiel od akciovej spoločnosti nie je v spol. s.r.o. prípustné delegovať túto právomoc z pôsobnosti valného zhromaždenia na dozornú radu. Zároveň platí, že prvých konateľov spoločnosti vymenujú zakladatelia spoločnosti. Napriek zákazu delegovania tejto pôsobnosti na iný orgán spol. s.r.o. je možná určitá modifikácia v zmysle súčinnosti s dozornou radou spol. s.r.o. „Jediná možnosť, ktorá v tomto prípade prichádza do úvahy, je zakotvenie oprávnenia dozornej rady podávať valnému zhromaždeniu návrhy na vymenovanie, odvolanie alebo odmeňovanie konateľov.“

Na rozhodovanie valného zhromaždenia o tejto otázke treba aplikovať ustanovenie § 127 ods. 3 OBZ, podľa ktorého valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.

g) Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady.

V tomto prípade treba rozlišovať čas rozhodný pre zriadenie dozornej rady a jej členov. Ak sa dozorná rada zriaďuje pri založení spoločnosti, o vymenovaní prvých členov dozornej rady rozhodujú zakladatelia spoločnosti. Tu je situácia obdobná ako v prípade prvých konateľov spoločnosti.

h) Vylúčenie spoločníka so spoločnosti rozhodnutím valného zhromaždenia a podanie návrhu na súd podľa § 149 OBZ.

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o vylúčení spoločníka v dvoch prípadoch, ktoré sú ustanovené v zákone. Jedná sa o ustanovenie § 113 a 121 OBZ. V prípade vylúčenia spoločníka podľa § 113 ods. 4 ide o sankciu ultima ratio v prípade závažného porušenia práv a povinností spoločníka. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu „základnou povinnosťou spoločníka je povinnosť vkladová (úhradová). Zákon stanovuje jej rozsah, spôsoby jej plnenia a následky jej porušenia, ktoré sú prísnejšie ako v prípade osobných spoločností. Najzávažnejším následkom nesplnenia povinnosti splatiť vklad včas je možnosť vylúčenia spoločníka po predchádzajúcom upozornení použitia tejto sankcie.“

Ako vyplýva z ustanovenia § 113 ods. 1 maximálna dĺžka splatenia vkladu spoločníka je 5 rokov od vzniku spoločnosti, od vstupu spoločníka do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Ak aj napriek dodatočnej výzve a poskytnutej dodatočnej lehote na splnenie tejto povinnosti spoločník svoj vklad nesplatí, táto skutočnosť oprávňuje valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti vylúčiť tohto spoločníka. „Tento proces je nazývaný aj kadučným konaním, s tým, že jeho obsahom je snaha po dosiahnutí nápravy pri poruche úhradovej povinnosti spoločníka vrátane jeho prípadného vylúčenia. Povinnosť platiť úrok z omeškania sa vzťahuje na omeškanie so splácaním peňažného vkladu, nie vkladu nepeňažného. Úrok 20 % je modifikovateľný spoločenskou zmluvou.“

V prípade rozhodnutia o vylúčení spoločníka podľa § 121 ods. 1 OBZ zákon odkazuje na úpravu podľa § 113 OBZ. Je potrebné upozorniť na to, že príplatková povinnosť spoločníkov podľa § 121 môže vzniknúť na základe rozhodnutia valného zhromaždenia len v prípade ak túto formu pôsobnosti valného zhromaždenia výslovne deleguje na valné zhromaždenie spoločenská zmluva. V prípade rozhodnutia o príplatkovej povinnosti spoločníkov a jej nedodržania zo strany niektorého so spoločníkov, môže byť tento so spoločnosti vylúčený na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Postupuje sa obdobne ako v prípade nesplnenia povinnosti splatiť svoj vklad. V tomto prípade tiež ide o tzv. kadučné konanie. Rozhodnutie valného zhromaždenia o vylúčení spoločníka je upravené kogentnými ustanoveniami zákona a nie je ho možné rozširovať. Zároveň musia byť splnené všetky zákonné podmienky kladené valnému zhromaždeniu zo strany zákona.

V ostatných prípadoch závažného porušovania povinností spoločníka neexistuje možnosť vylúčiť tohto spoločníka rozhodnutím valného zhromaždenia. Do úvahy tu prichádza len ustanovenie § 149 OBZ, ktoré stavuje, že spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ako vyplýva z judikatúry súdov v tejto otázke, súd pri rozhodovaní skúma všetky otázky, ako splnenie zákonných podmienok a mieru porušenia povinností spoločníka. „Pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutím súdu v zmysle § 149 OBZ musia byť splnené stanovené podmienky, spočívajúce predovšetkým v tom, že spoločník porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že spoločník musí porušovať svoje povinnosti nie len závažným spôsobom, ale aj opakovane, resp. sústavne.

Ako už bolo uvedené vyššie, z iných dôvodov ako pre nesplnenie vkladovej povinnosti resp. príplatkovej povinnosti môže o vylúčení spoločníka rozhodnúť jedine súd. Spoločnosť, resp. valné zhromaždenie inak nemajú možnosť vylúčiť spoločníka zo spoločnosti. „Ani vtedy keď tento spoločník závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti, prípadne svojím konaním spôsobuje škodu spoločnosti.“

i) Rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy spoločnosti. Opätovne platí, že túto formu činnosti pôsobenia valného zhromaždenia musí delegovať na valné zhromaždenie spoločenská zmluva.

V tomto prípade môže valné zhromaždenie rozhodnúť buď o zrušení spoločnosti bez likvidácie prechodom jej majetku na právneho nástupcu (zlúčenie, splynutie, alebo rozdelenie), alebo rozhodnúť o zrušení spoločnosti bez prechodu jej majetku na právneho nástupcu, kde toto rozhodnutie je spojené s likvidáciou majetku spoločnosti. Rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene právnej formy spoločnosti (za predpokladu, že tak ustanovuje spoločenská zmluva), znamená zmenu vnútorného fungovania spoločnosti podľa tej ktorej zákonnej úpravy konkrétnej spoločnosti, bez nutnosti zrušiť túto spoločnosť. Táto zmena účinkov premeny právnej formy spoločnosti platí s účinnosťou od 1. januára 2002.

Čo v prípade ak niektorá s foriem týchto činností nie je zverená valnému zhromaždeniu spoločenskou zmluvou? „Ak spoločenská zmluva nepripúšťa možnosť rozhodovania valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti, alebo o zmene jej právnej formy, k zrušeniu alebo k zmene právnej formy spoločnosti môže dôjsť iba na základe dohody všetkých spoločníkov. Ak takúto dohodu medzi nimi nemožno dosiahnuť, k zrušeniu spoločnosti môže dôjsť iba na základe rozhodnutia súdu podľa § 152 OBZ.“

Je nepochybné, že v oblasti podnikania a obchodnej flexibility by mala spoločnosť pri prijímaní spoločenskej zmluvy myslieť na dôsledky reagovania na novovzniknuté situácie a zvážiť kompetencie valného zhromaždenia v tejto otázke.

Účasť na valnom zhromaždení a zvolávanie valného zhromaždenia

Ako vyplýva z ustanovenia § 126 OBZ spoločník môže svoje práva na valnom zhromaždení vykonávať osobne, alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. „Plná moc sa udeľuje podľa § 31 a nasl. OZ. Zástupcom môže byť aj iný spoločník.“ Podľa predmetného ustanovenia splnomocnencom nesmie byť konateľ, alebo člen dozornej rady. Zákon opätovne vytvára zákonné podmienky, ktoré zakazujú konkurenciu medzi jednotlivými orgánmi spoločnosti. V tejto súvislosti prof. Suchoža uvádza, že vylúčenie účasti členov dozornej rady, alebo konateľov spoločnosti na valnom zhromaždení má zabrániť konfliktu záujmov týchto orgánov. Za osobnú účasť spoločníka FO sa považuje jej priama účasť na valnom zhromaždení. Táto osoba sa môže dať zastúpiť inou FO alebo PO. „Za osobnú účasť na valnom zhromaždení sa u spoločníka, ktorý je PO, považuje účasť členov štatutárneho orgánu tejto PO.“ Aj PO ako spoločník sa môže dať zastúpiť FO alebo PO. V prípade zastúpenia spoločníka spol. s.r.o. na valnom zhromaždení platí, že plnomocenstvo musí byť vystavené v písomnej forme a treba ho priložiť k zápisnici z rokovania valného zhromaždenia.

Základnou podmienkou konania valného zhromaždenia je jej zákonné zvolanie v zmysle ustanovenia § 128 a 129 OBZ.

Valné zhromaždenie musí byť zvolané:

1. Najmenej jeden krát do roka ak zákon, spoločenská zmluva prípadne stanovy spoločnosti neustanovujú kratšiu lehotu (§ 128 ods. 1).
2. Ak tak určí spoločenská zmluva prípadne stanovy spoločnosti.
3. Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.
4. Keď sa na tom zhodnú všetci spoločníci.
5. Konatelia zvolajú valné zhromaždenie spoločnosti aj v prípade ak zistia, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať a predloží valnému zhromaždeniu návrhy opatrení. (odkaz na § 193, ktorý sa má pri spol. s.r.o. uplatniť obdobne).

Čo sa týka časového okamihu zvolania valného zhromaždenia, „ak spoločenská zmluva neurčuje inak, valné zhromaždenie musí byť zvolané s časovým predstihom najmenej 15 dní. Zákonom ustanovená pätnásťdňová lehota je lehotou dispozitívnou. Spoločenská zmluva môže napr. určiť, že všetci spoločníci musia byť pozvaní na valné zhromaždenie tak, aby pozvánku dostali najneskôr 10 dní, pred dňom konania valného zhromaždenia, alebo môže naopak určiť, že valné zhromaždenie treba zvolať napríklad s časovým predstihom najmenej 30 dní.“

Čo sa týka formy zvolania valného zhromaždenia, tak isto platí dispozitívnosť úpravy uvedenej v OBZ. Zvolanie písomnou pozvánkou sa uplatní iba v prípade ak spoločenská zmluva neupravuje iný spôsob zvolávania valného zhromaždenia. To znamená, že spoločenská zmluva môže určiť odlišnú formu zvolávania valného zhromaždenia, napr. aj prostredníctvom elektronických prostriedkov (e-mail).

Pozvánke na valné zhromaždenie treba venovať mimoriadnu pozornosť, pretože porušenie ustanovení spoločenskej zmluvy, resp. zákonných ustanovení môže mať za následok zmarenie celého priebehu valného zhromaždenia. „Situácia, keď konanie valného zhromaždenia nebolo oznámené všetkým spoločníkom, znemožňuje platné konanie, a taktiež prijatie platného uznesenia valného zhromaždenia, pretože spoločník ktorému nebolo konanie valného zhromaždenia oznámené, bol spôsobom odporujúcim zákonu zbavený svojho práva zúčastniť sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení.“ Podľa právneho názoru doc. Eliáša, „pri nedodržaní termínu lehoty oznámenia o konaní valného zhromaždenia, ak sa títo spoločníci napriek tomu dostavia na konanie valného zhromaždenia uznesenie valného zhromaždenia zostáva v platnosti. Záver o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je na mieste vtedy, ak bude konanie valného zhromaždenia oznámené v tak krátkom predstihu, že sa niektorí zo spoločníkov nebudú môcť z objektívnych dôvodov konania valného zhromaždenia zúčastniť. Záver o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia bude namieste aj vtedy keď riadnu a včasnú pozvánku na valné zhromaždenie označí ako podmienku platnosti uznesení valného zhromaždenia samotná spoločenská zmluva.“

V zmysle § 128 ods. 1 valné zhromaždenie zvolávajú zásadne konatelia podľa podmienok ustanovených v spoločenskej zmluve, resp. podľa podmienok, ktoré upravujú dispozitívne normy OBZ. Zákon okrem konateľov oprávňuje na zvolanie valného zhromaždenia spoločníkov spol. s.r.o. podľa § 129 ods. 2 alebo všetkých spoločníkov ak sa rozhodnú zvolať valné zhromaždenie a dosiahol sa spoločný konsenzus v tejto otázke. Podľa § 140 ods. 2 oprávnenie zvolať valné zhromaždenie má aj dozorná rada v prípade ak si to vyžaduje záujem spoločnosti.

V prípade ak má spol. s.r.o. viacero spoločníkov, alebo dozorná rada viacero členov, platí, že sa musia na zvolaní valného zhromaždenia uzniesť podľa podmienok uvedených v spoločenskej zmluve, alebo v zákone. „Ak je v spoločnosti niekoľko konateľov, musia sa o zvolaní valného zhromaždenia uzniesť podľa § 134 OBZ. Taktiež dozorná rada musí o zvolaní valného zhromaždenia prijať uznesenie podľa § 66 ods. 4.“

Za povinný obsah pozvánky na valné zhromaždenie zákon považuje oznámenie termínu konania valného zhromaždenia (deň a hodina zahájenia), uvedenie programu valného zhromaždenia. „Povinným obsahom pozvánky je aj uvedenie miesta konania valného zhromaždenia, pretože inak by oznámenie o konaní valného zhromaždenia bolo neplatné pre neurčitosť.“

Formálny priebeh valného zhromaždenia a hlasovanie spoločníkov na valnom zhromaždení

Základné pravidlá o formálnom priebehu valného zhromaždenia boli do OBZ zaradené na základe zák. č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, ktorý zároveň v tejto časti novelizoval aj obchodný zákonník. Táto zmena je účinná od 1. februára 2004. Jedná sa o ustanovenie § 127a OBZ. Odsek 1 tohto ustanovenia určuje povinnosť voľby predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia. „Vzhľadom na to, že aj voľbu uvedených osôb treba technicky zabezpečiť, zákon umožňuje, aby do ich zvolenia viedol rokovanie valného zhromaždenia konateľ, alebo iná ním poverená osoba. Iba v prípade, ak konateľ alebo ním poverená osoba nie sú prítomní na valnom zhromaždení, zákon umožňuje, aby do okamihu zvolenia predsedu valného zhromaždenia viedol jeho rokovanie ktorýkoľvek z prítomných spoločníkov.“ Za predsedu valného zhromaždenia môže byť zvolený ktorýkoľvek zo spoločníkov, prípadne konateľ, ale aj tretia osoba, napr. advokát. Na zvolenie predsedu valného zhromaždenia, pokiaľ spoločenská zmluva neustanovuje inak je potrebná jednoduchá väčšina hlasov prítomných spoločníkov. Okrem povinnosti zvoliť predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia, ustanovuje § 127a povinnosť vyhotoviť o priebehu valného zhromaždenia zápisnicu.

Podľa § 127a ods. 2, zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje:

1. Obchodné meno s sídlo spoločnosti.
2. Miesto a čas konania valného zhromaždenia.
3. Meno predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa.
4. Opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia.
5. Rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania.

Podľa § 127a ods. 3 zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ. K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie a listina prítomných spoločníkov. Nakoľko zákonná úprava okrem týchto formálnych náležitostí neobsahuje ďalšie náležitosti formálneho priebehu konania valného zhromaždenia, spol. s.r.o. by mala tieto otázky upraviť v spoločenskej zmluve alebo v stanovách podrobnejšie.

V zmysle § 127 ods. 1 OBZ platí, že valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V tomto ustanovení je teda určená podmienka tzv. “uznášaniaschopnosť“ valného zhromaždenia, pričom ide o zákonom, alebo spoločenskou zmluvou požadovaný minimálny počet hlasov, ktorý je potrebný na to, aby valné zhromaždenie mohlo rozhodovať o veciach, ktoré patria do jeho pôsobnosti. „Valné zhromaždenie sa môže platne uznášať (prijímať rozhodnutia o jednotlivých otázkach zaradených do programu rokovania), ak sa na ňom zúčastňujú spoločníci (prípadne ich zástupcovia), predstavujúci aspoň polovicu všetkých hlasov.“ Čo sa týka uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia platí, že v prípade zákonnej úpravy ide dispozitívnu úpravu a spoločenská zmluva môže ustanoviť vyšší ako aj nižší počet hlasov ako je jedna polovica so základného imania spoločnosti. Ďalšiu podmienku, ktorú pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia treba rešpektovať zakladá § 127 ods. 6 OBZ, ktorý uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti valného zhromaždenia uznášať sa a pri hlasovaní na valnom zhromaždení sa neprihliada na hlasy, ktoré spoločník nemôže vykonávať. Toto ustanovenie platí v nadväznosti na § 127 ods. 5, kde je uvedené kedy spoločník nemôže vykonávať svoje hlasovacie právo. Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho nepeňažnom vklade, alebo o vylúčení, alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.

Rozhodnutia prijaté spoločníkmi na valnom zhromaždení sú platné, keď za ne hlasoval potrebný počet hlasov, ktorý vyžaduje spoločenská zmluva, alebo zákon. V prípade rozhodovania valného zhromaždenia o

• schválení konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom
• schvaľovaní stanov a ich zmien
• rozhodovaní o zmene spoločenskej zmluvy
• rozhodovaní o zvýšení, alebo znížení základného imania
• rozhodovaní o zrušení spoločnosti, alebo o zmene právnej formy

ako najdôležitejších otázkach spoločnosti, zákon kogentne ustanovuje dolnú hranicu potrebnú na prijatie rozhodnutí o týchto otázkach, ktorá podľa § 127 ods. 4 predstavuje potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva sa môže v tomto prípade odchýliť od zákonnej úprave len v zmysle požiadavky vyššieho počtu hlasov. Pri rozhodovaní o otázkach podľa § 127 ods. 4 treba upozorniť na to, že pri hlasovaní o týchto dôležitých otázkach (§ 125 ods. 1 písm. a. c. d. e. i.) bude valné zhromaždenie uznášaniaschopné iba za predpokladu, že na ňom budú prítomný spoločníci, ktorí disponujú aspoň takým počtom hlasov, aký je potrebný na prijatie týchto rozhodnutí. To znamená, že valné zhromaždenie bude uznášaniaschopné, keď na ňom bude prítomná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov, za predpokladu, že spoločenská zmluva neustanovuje požiadavku vyššieho počtu hlasov na prijatie týchto rozhodnutí. „Pre rozhodovanie o ostatných otázkach je princípom jednoduchá väčšina s možnosťou, aby spoločenská zmluva určila pre rozhodnutie vyšší počet hlasov.“

Čo sa týka rozsahu hlasovacieho práva jednotlivých spoločníkov, platí § 127 ods. 2 OBZ. Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov. Jedná sa o dispozitívne ustanovenie zákona, preto je možné aby spoločníci v spoločenskej zmluve upravili ustanovenia o počte hlasov spoločníkov odlišne od dispozitívnej úpravy obsiahnutej v § 127 ods. 2 OBZ. „Spoločenská zmluva môže napríklad určiť, že výška vkladov všetkých spoločníkov je rovnaká avšak počet hlasov patriacich jednotlivým spoločníkom je rôzny. Samozrejme, prichádza do úvahy aj iná možnosť, t.j. určenie rôznej výšky vkladov spoločníkov s tým, že počet hlasov pripadajúcich na každého spoločníka bude rovnaký. Úprava OBZ je v prípade technickej časti hlasovania ako aj vedenia valného zhromaždenia stručná. Spoločenská zmluva by preto mala pamätať a podrobnejšie upraviť priebeh a výkon činnosti najvyššieho orgánu spoločnosti, ktorý má v prípade spol. s.r.o. nepochybne kľúčové postavenie. Zvlášť dôležité je postavenie predsedu valného zhromaždenia. „Predseda valného zhromaždenia má nie len možnosť riadiť priebeh rokovania, ale spôsobom jeho riadenia môže do značnej miery ovplyvňovať aj samotný výsledok rokovania, keďže rozhoduje o takých dôležitých otázkach, akými sú napríklad udelenie slova, určenie začiatku hlasovania, určenie poradia v akom sa bude o jednotlivých návrhoch uznesení hlasovať, vyhlásenie prestávky medzi rokovaniami, ukončenie diskusie k predkladaným návrhom uznesení a pod.

Čo sa týka hlasovania spoločníkov o rozhodnutiach resp. uzneseniach valného zhromaždenia platí, že spoločníci hlasujú spôsobom „za“, „proti“, „zdržal sa hlasovania“. V otázke priebehu valného zhromaždenia môže dochádzať k zámernému mareniu valného zhromaždenia, tak ako to uvádza prof. Ovečková. „Problematickým je v praxi posudzovanie takých prípadov, keď spoločníci, ktorí sa zúčastnia na prezentácii na valnom zhromaždení (prezentácia sa koná pred začatím zasadnutia za účelom zistenia uznášaniaschopnosti), v priebehu rokovania odídu buď natrvalo, alebo úmyselne opustia rokovaciu miestnosť iba na určitý čas, pretože nechcú byť prítomní pri hlasovaní o konkrétnej otázke.“ Riešením týchto situácií by mala venovať pozornosť práve spoločenská zmluva a zaviesť jedno z nasledujúcich riešení:

a) Spoločenská zmluva môže určiť, že zistenie uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia pred začatím jeho rokovania je platné po celý čas trvania zasadnutia. V takom prípade platí, že spoločníci, ktorí prechodne alebo natrvalo opustia rokovaciu miestnosť po začatí rokovania, sa považujú za prítomných a ich hlasy za zdržané (spoločníci sa zdržali hlasovania).

b) Úprava v spoločenskej zmluve v zmysle ktorej uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia sa zisťuje pred hlasovaním o každom rozhodnutí. Tento spôsob však nie je operatívny, za určitých okolností by mohol byť pre spoločnosť do značnej miery riskantný, pretože podporuje možnosť blokovania uznesení a kalkulovania s hlasmi.

Samotný výkon a priebeh valného zhromaždenia je komplikovaným a právne náročným inštitútom obchodného práva. Na rozdiel od akciovej spoločnosti, v prípade spol. s.r.o. tomuto orgánu v rozsahu pôsobnosti nemôže konkurovať žiaden iný orgán. Nastavenie správnej stratégie rozhodovania v spoločenskej zmluve jednotlivými spoločníkmi je zásadnou podmienkou riadneho fungovania spoločnosti, najmä v prípade ak táto má viacero spoločníkov, ktorých záujmy na riadení spoločnosti môžu byť rozdielne. Preto je možné odporučiť konzultovať správne nastavenie systému fungovania spoločnosti a účasti spoločníkov na jej riadení s advokátskou kanceláriou.

Prijímanie rozhodnutí spoločníkmi mimo valného zhromaždenia a konanie o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia

V niektorých prípadoch pri vedení obchodného života spoločnosti je nutné operatívne riešiť rozhodovaciu činnosť spoločníkov aj mimo valného zhromaždenia. Je to spôsobené tým, že niektoré dôležité rozhodnutia spoločníkov v záležitostiach riadenia spoločnosti nie je možné prijímať výlučne na valnom zhromaždení. „V živote obchodnej spoločnosti sa nedá vylúčiť situácia, kedy je technicky zložité zvolávať valné zhromaždenie. Preto zákon umožňuje špecifický rozhodovací proces spoločníkov, ktorý je napríklad aktuálny pri spoločníkoch z iného štátu. Konateľ rozpošle písomný návrh rozhodnutia valného zhromaždenia, ku ktorému sa jednotliví spoločníci vyjadria v navrhovanej lehote. Operatívnosť tejto formy prijímania rozhodnutí spoločníkov je aj v tom, že zákon ráta s nevyvrátiteľnou zákonnou domnienkou spočívajúcou v tom, že nevyjadrenie sa spoločníka znamená nesúhlas s prezentovaným návrhom rozhodnutia.“ Takéto rozhodnutie spoločníkov mimo valného zhromaždenia sa označuje „per rollam“.

Subjektmi oprávnenými na predloženie návrhu mimo valného zhromaždenia sú:

1. Konateľ (konatelia).
2. Spoločník, ktorého vklad do základného imania dosahuje aspoň 10 % z celkovej hodnoty základného imania.
3. Viacerí spoločníci po vzájomnej dohode, ak súčet výšky ich vkladov súhrne dosahuje aspoň 10 % základného imania.
4. Dozorná rada (ak je zriadená)
5. Spoločník, ktorého vklad do základného imania dosahuje menej ako 10 % z celkovej hodnoty základného imania za predpokladu, že tak ustanoví spoločenská zmluva.

Podľa ustanovenia § 130 OBZ vyjadrenie spoločníkov k návrhu rozhodnutia, ktoré im bolo predložené treba zaslať na adresu sídla spoločnosti, bez ohľadu na to, ktorá osoba oprávnený návrh spoločníkom predložila.

Niekedy sa môže stať, že ustanovenia zákona, spoločenskej zmluvy prípadne stanov spol. s.r.o. v prípade uznesení valného zhromaždenia boli porušené, preto významnou ochranou dotknutých osôb v spoločnosti, ktorých záujmy boli porušené je ustanovenie § 131 OBZ, ktorý umožňuje oprávnený osobám podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Ako je uvedené vyššie, táto neplatnosť musí vyplývať z porušenia zákona, spoločenskej zmluvy prípadne stanov spoločnosti. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy sú osobami oprávnenými podať takýto návrh nasledujúce subjekty:

• Spoločník (každý spoločník spol. s.r.o.)
• Konateľ
• Likvidátor
• Správca konkurznej podstaty
• Vyrovnávací správca (reštrukturalizačný)
• Člen dozornej rady (ak je zriadená)
• Bývalý spoločník, alebo konateľ (ak sa ho rozhodnutie valného zhromaždenia týka)

Zákon zároveň ustanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva oprávnenej osoby napadnúť platnosť uznesenia valného zhromaždenia na súde. Podľa § 131 ods. 1 OBZ platí, že toto právo zanikne ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Súd môže rozhodnúť o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia len v prípade, ak nezákonný postup pri prijatí tohto rozhodnutia mohol obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha (131 ods. 2). Zákon chráni práva tretích osôb, ktoré nadobudli na základe neplatného uznesenia valného zhromaždenia. Podľa § 131 ods. 4 OBZ, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere.

Čo sa týka zastupovania spoločnosti v prípade konania o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia platí § 131 ods. 3 OBZ. V konaní konajú za spoločnosť konatelia. Ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.

Konatelia spol. s.r.o.

Všeobecná charakteristika a spôsob kreovania konateľov

Ako už bolo uvedené, pri spol. s.r.o. ako obchodnej spoločnosti je presne určená štruktúra jej orgánov. Orgánmi spol. s.r.o. sú obligatórne valné zhromaždenie a konatelia spoločnosti, fakultatívnym orgánom je dozorná rada.

Úlohou konateľov ako štatutárneho orgánu spol. s.r.o. je konať v mene spoločnosti. Spol. s.r.o. ako obchodná spoločnosť funguje v určitej spoločenskej realite v rámci ktorej dochádza medzi ňou a inými subjektmi práva k určitej interakcii. To znamená, že musia existovať konkrétne osoby, ktoré konajú za spoločnosť v jej mene a ktoré ju zastupujú vo vzťahu k iným subjektom. „Konateľom môže byť tak spoločník, ako aj iná osoba stojaca mimo spoločnosti (§ 133 ods.4 OBZ).“

Podľa § 133 ods. 1 OBZ je štatutárnym orgánom spoločnosti jeden, alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak. „Napriek tomu, že zákon umožňuje, aby mala spoločnosť viacero konateľov, nemožno v takomto prípade hovoriť o tom, že štatutárny orgán má kolektívny charakter.“ Napriek tomuto názoru nie je právna veda v tejto otázke jednotná. „Keď je konateľov spol. s.r.o. viacej, tvoria kolektívny štatutárny orgán.“ Ak má platiť dispozitívna úprava OBZ, tak viacero konateľov nemožno považovať za kolektívny orgán nakoľko každý z nich je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Ak však spoločenská zmluva upraví konanie konateľov odlišne od dispozitívnej úpravy OBZ a podstatne obmedzí samostatné konanie jednotlivých konateľov môžeme hovoriť o kolektívnom štatutárnom orgáne. „Spoločné konanie konateľov sa osvedčuje napríklad pri nakladaní s finančnými prostriedkami, kedy je predsa len zabezpečená vzájomná kontrola pri dispozíciách s nimi.“

Rozdielny režim ustanovenia konateľov spočíva v tom, že prví konatelia spol. s.r.o. sú uvedený v spoločenskej zmluve. „Spoločenská zmluva musí zároveň určiť aj spôsob, akým konatelia konajú v mene spoločnosti, t.j. či každý z nich je oprávnený konať samostatne, alebo sa v spoločnosti zriaďuje kolektívny štatutárny orgán, ktorého všetci členovia alebo len niektorí z nich sú oprávnení konať vždy spoločne. V zmysle § 110 ods. 1 písm. e) spoločenská zmluva musí obsahovať údaje o menách, bydliskách a rodných číslach prvých konateľov.“

O vymenovaní a odvolaní ďalších konateľov po vzniku spoločnosti rozhoduje výlučne valné zhromaždenie, pričom mu táto kompetencia vyplýva z ustanovenia § 125 ods. 1 písm. f). „ Zmena v osobách prvých konateľov ustanovených v spoločenskej zmluve už nie je zmenou spoločenskej zmluvy samej. Vzhľadom na to, že údaje o osobách prvých konateľov tvoria podstatnú náležitosť spoločenskej zmluvy, je potrebné, aby aj po odvolaní týchto konateľov úplné znenie spoločenskej zmluvy vždy obsahovalo informáciu o tom, ktoré osoby boli prvými konateľmi spoločnosti.“

Zmena v osobách konateľov, ich počtu ako aj zmena spôsobu konania v mene spoločnosti zakladá konateľovi povinnosť bez zbytočného odkladu vypracovať úplné znenie spoločenskej zmluvy, ktorá sa zakladá do Zbierky listín v zmysle § ods. 1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri.

Ďalšie spôsoby kreovania konateľov vyplývajú z ustanovenia 130 OBZ, podľa ktorého môžu spoločníci rozhodnúť per rollam bez toho, aby bolo potrebné zvolať valné zhromaždenie.

Osobitný postup ustanovenia konateľa v jednoosobovej spol. s.r.o. vyplýva z rozdielnych podmienok pri riadení spoločnosti, nakoľko jediný spoločník vykonáva sám pôsobnosť valného zhromaždenia.

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zriaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniam § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Ustanovenia o mandátnej zmluve majú iba subsidiárny charakter, pretože sa použijú za podmienky, že zo zmluvy o výkone funkcie alebo zo zákona nevyplývajú iné práva a povinnosti. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí byť schválená valným zhromaždením. Podmienkou výkonu funkcie konateľa nie je uzavretie zmluvy o výkone funkcie, ale jeho ustanovenie, pričom zmluva o výkone funkcie určuje len vzájomné práva a povinnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti. Voľbou, resp. vymenovaním osoby za konateľa spoločnosti nevzniká automaticky pracovnoprávny vzťah medzi danou osobou a spoločnosťou. Podľa platnej judikatúry, ako aj podľa názoru viacerých odborníkov na túto oblasť, nie je možné uzavrieť medzi spoločnosťou a konateľom na výkon funkcie konateľa pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce najmä z dôvodu, že tu chýba výrazný znak pracovného pomeru. Vykonávanie funkcie konateľa nie je typickým výkonom závislej práce v podriadenosti zamestnávateľovi tak, ako to vyplýva z charakteristiky pracovného pomeru podľa Zákonníka práce.

V zmysle § 6 ods. 3 zák. č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon), musí všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti spĺňať fyzická osoba, alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živností a tým aj podmienkami pre konateľov spol. s.r.o. sú:

• dosiahnutie veku 18 rokov
• spôsobilosť na právne úkony
bezúhonnosť

Podľa § 6 ods. 2 Živnostenského zákona za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehladí, akoby nebol odsúdený. V tomto zmysle teda všeobecné podmienky prevádzkovania živností a tým aj funkcie konateľa upravuje živnostenský zákon. Zároveň u konateľa nesmie existovať prekážka prevádzkovania živnosti, tak ako ich ustanovuje živnostenský zákon v ustanovení § 8. „U kandidáta na funkciu konateľa nesmú nastúpiť ani prekážky prevádzkovania živnosti podľa § 8 živnostenského zákona. Ide predovšetkým o prípady, keď sa na výkon takejto funkcie vzťahuje súdny alebo administratívny trest zákazu činnosti, alebo o prípady keď na majetok konateľa bol v zákonom stanovenej lehote vyhlásený konkurz, poprípade keď bol návrh na prehlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku úpadcu.“

Obmedzenie konateľského oprávnenia

V zmysle ustanovenia § 133 ods. 3 obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Takéto obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

V rámci interných pravidiel obsiahnutých v spoločenskej zmluve, inej zmluve, alebo v iných interných dokumentoch spoločnosti môžu spoločníci zákonom predpísaným spôsobom obmedziť konateľské oprávnenia. Toto obmedzenie konateľských oprávnení je však v zmysle zákona voči tretím osobám neúčinné. „To znamená, že spoločnosť zaväzujú aj také úkony konateľov, ktoré boli urobené v rozpore s internými pravidlami spoločnosti. V takom prípade je však spoločnosť oprávnená uplatniť svoje práva (regresné nároky, napr. na náhradu škody) voči konateľom, ktorí konali v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy alebo v rozpore s rozhodnutím valného zhromaždenia (t.j. prekročili rozsah svojich oprávnení). Porušenie konateľských oprávnení však zakladá zodpovednosť konateľa voči spoločnosti, pôsobí teda vo vnútornom vzťahu a zakladá vznik regresných nárokov konateľov voči spoločnosti.“ Aj napriek možnosti obmedziť konateľské oprávnenia a skutočností uvedených vyššie platí, že „že toto obmedzenie nie je možné zapísať do obchodného registra. Konatelia sú ním viazaný, len vo vnútornom obligačnom vzťahu voči spoločnosti.“

Práva a povinnosti konateľov

V prípade práv a povinností konateľov môžeme hovoriť o tom, že konatelia vykonávajú dvojakú pôsobnosť:

a) Jedná sa o pôsobnosť štatutárneho orgánu, realizácie vonkajšej funkcie tohto obligatórneho orgánu spol. s.r.o. Konajú v mene spoločnosti navonok, vo všetkých veciach (vrátane pracovnoprávnych vecí). Ako už bolo spomenuté vyššie, túto pôsobnosť nemožno obmedziť s účinnosťou voči tretím osobám.

b) Podieľanie sa na obchodnom vedení spoločnosti, t.j. pôsobnosť vo vnútorných záležitostiach spoločnosti.

To čo bolo povedané o obmedzení konateľského oprávnenia treba v tejto časti rozšíriť o obmedzenie konateľského oprávnenia, ktoré nastáva priamo zo zákona. Obchodný zákonník v dvoch prípadoch vyžaduje súhlas alebo predchádzajúce rozhodnutie valného zhromaždenia o úkonoch konateľov.

a) Uzavretie zmluvy o prevode voľného obchodného podielu v súvislosti s vylúčením spoločníka podľa § 113 alebo v súvislosti s úmrtím, prípadne zánikom spoločníka podľa § 116.

b) Rozdelenie voľného obchodného podielu a následné uzavretie zmluvy o prevode časti rozdeleného obchodného podielu.

Bez predchádzajúceho rozhodnutia alebo súhlasu valného zhromaždenia takáto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť, pretože tá je podmienená podmienkou stanovenou priamo v zákone. „V uvedených prípadoch v zmysle § 47 OZ, zmluvy nemôžu nadobudnúť účinnosť, pretože sám zákon obmedzuje konanie konateľov.“ V prípade tretej osoby, ktorá takúto zmluvu uzaviera je namieste venovať náležitú pozornosť tomuto kontraktu, z dôvodu, že ochrana tretích osôb je v tomto prípade obmedzená.

V prípade rozhodovania o vnútorných záležitostiach (tzv. obchodné vedenie) platí v prípade konateľov všeobecná pôsobnosť, to znamená, že sú oprávnený rozhodovať vo všetkých veciach (s dôležitou podmienkou) ak o týchto veciach nerozhoduje iný orgán predovšetkým valné zhromaždenie alebo dozorná rada. Základná konštrukcia spočíva na rešpektovaní kogentnej úpravy pôsobnosti valného zhromaždenia (a to vždy a obligatórne) prípadne pôsobnosti dozornej rady (ak je zriadená). Platí totiž, že valné zhromaždenie a prostredníctvom vôle jednotlivých spoločníkov dozorná rada si môžu vyhradiť rozhodovať aj o otázkach obchodného vedenia spoločnosti a konatelia môžu realizovať ich rozhodnutia vo vzťahu k tretím osobám. Stále však platí, že konať v mene spoločnosti vo vzťahu navonok k tretím osobám môže len štatutárny orgán spol. s.r.o., ktorým sú konatelia spoločnosti. Napriek tomu zákonná úprava v časti pôsobnosti konateľov v oblasti obchodného vedenia je nekonkrétna a všeobecná preto je v prípade viacosobových spol. s.r.o. potrebné túto otázku bližšie špecifikovať v spoločenskej zmluve, prípadne stanovách spoločnosti. Pre bližšiu špecifikáciu toho, čo možno chápať ako obchodné vedenie spoločnosti uvádzame v zmysle odbornej právnej literatúry nasledovné. „Ide o základné otázky rozvoja spoločnosti a o jej obchodnú politiku.“ Obchodným vedením spoločnosti sa rozumie uskutočnenie jeho vnútornej funkcie, t.j. rozhodovanie o záležitostiach vnútri tohto organizačného systému. Rozhodnutia sa realizujú priamo iba vo vnútri spoločnosti, navonok iba nepriamo tým, že sú obsahovým podkladom pre právne relevantné úkony voči tretím osobám.

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je výkonný štatutárny orgán spoločnosti, operatívny riadiaci orgán, ktorý za ňu koná navonok. Obchodný zákonník najmä v § 133 až § 135a upravuje práva a povinnosti konateľa, ktoré môžu byť bližšie konkretizované v spoločenskej zmluve, stanovách spoločnosti alebo v zmluve o výkone funkcie konateľa.

Práva a povinnosti konateľa možno rozdeliť do štyroch skupín:

• práva a povinnosti pri vystupovaní v mene spoločnosti navonok
• práva a povinnosti pri obchodnom vedení spoločnosti
• povinnosť na náhradu škody spôsobenej spoločnosti
• iné práva a povinnosti

a) Práva a povinnosti konateľa pri vystupovaní v mene spoločnosti navonok

Konateľ spoločnosti vystupuje v mene spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám a taktiež pred súdmi a úradmi. Oprávnenie konateľa vystupovať v mene spoločnosti je neobmedzené a navonok aj neobmedziteľné. V zmysle § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Ak by ale konateľ svojím konaním prekročil pôsobnosť, ktorú mu zveruje alebo umožňuje zákon, takéto konanie spoločnosť nezaväzuje a z takéhoto konania je zaviazaný konateľ osobne. Vystupovanie konateľa v mene spoločnosti sa často zamieňa so zastupovaním spoločnosti. Konateľ však nezastupuje spoločnosť, ale vystupuje ako štatutárny orgán v jej mene, ide teda o konanie spoločnosti samej prostredníctvom jej štatutárneho orgánu. Konatelia sa môžu dať zastupovať na základe plnomocenstva (§ 31 a nasl. OZ). Vymenovať a odvolať prokuristu však v zmysle § 125 ods. 2 môže iba valné zhromaždenie, ak spoločníci nepreviedli toto oprávnenie na konateľov, (prípadne dozornú radu).

b) Práva a povinnosti konateľa pri obchodnom vedení spoločnosti

Okrem toho, čo bolo v súvislosti s obchodným vedením spoločnosti konateľmi uvedené vyššie, obchodným vedením spoločnosti je aj rozhodovanie o všetkých veciach vnútornej prevádzky podniku, technické otázky, vedenie účtovníctva, správa podniku, rozhodovanie o obchodnej taktike, otázky organizačného charakteru, príprava a rozhodovanie o bežných investíciách, príprava obchodných zmlúv, personálna politika, a pod. Podmienky obchodného vedenia spoločnosti platia z obmedzeniami tak ako už bolo povedané. V zmysle § 134 Obchodného zákonníka na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. Pôsobnosť obchodného vedenia patrí všetkým konateľom, pričom na prijatie rozhodnutia o obchodnom vedení sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. Pokiaľ je viac konateľov, o záležitostiach týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti rozhodujú vždy ako kolektívny orgán a v zmysle § 134 OBZ. Na rozhodnutie sa vyžaduje minimálne súhlas väčšiny všetkých konateľov.

Povinnosť konateľa na náhradu spôsobenej škody vo vzťahu k spoločnosti

V zmysle § 135a Obchodného zákonníka sú konatelia povinní konať s odbornou starostlivosťou a lojalitou vo vzťahu k spoločnosti a všetkým jej spoločníkom. Toto ustanovenie nadväzuje na § 56a ods. 2 OBZ, ktorý ustanovuje, že akékoľvek konanie ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje. Konkrétne ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Zodpovednosť za škodu nevznikne, ak sú obe podmienky splnené súčasne, pričom dôkazné bremeno zaťažuje konateľa.

V súlade s § 135a ods. 2 konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že

1. poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom (napr. vrátenie vkladu spoločníkom počas trvania spoločnosti)
2. nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Hlavnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 135a a § 373 a nasl. ustanovení OBZ sú:

• porušenie povinností konateľov vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou
• vznik škody
• príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody (kauzálny nexus).

Ustanovenie § 135a ods. 3 OBZ stanovuje, že konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Z toho vyplýva, že konateľom spoločnosti musí byť osoba, ktorá má precízny prehľad o právnej úprave pôsobnosti funkcie, ktorú vykonáva a zároveň musí erudovane poznať vnútorné predpisy spol. s.r.o. Je nepochybné, že na osobu konateľa ustanovenie kladie zvýšené nároky v prípade jeho zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobí spoločnosti. Potvrdzuje to aj ustanovenie § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka, dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania. Ďalej podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti .Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Iné práva a povinnosti konateľov a úprava zákazu konkurencie

Niektoré práva a povinnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje OBZ, iné spoločenská zmluva alebo zmluva o výkone funkcie konateľa a niektoré vyplývajú aj zo stanov, príp. z rozhodnutí orgánov spoločnosti.

Medzi dôležité práva konateľa patria predovšetkým:

1. právo na odmenu. Konateľská funkcia je platenou funkciou, určenie odmeny konateľa patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia
2. právo na vytvorenie základných podmienok na výkon jeho funkcie
3. právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
4. právo konateľa byť informovaný o záležitostiach a záujmoch spoločnosti
5. právo rozhodovať o použití rezervného fondu v súlade s § 67 ods. 1 (§ 124 ods. 2),
6. právo domáhať sa zrušenia spoločnosti z dôvodov a za podmienok uvedených v zákone (§ 68, § 151), v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, prípadne v stanovách. Predpokladom na vznik tohto oprávnenia je úprava v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, podľa ktorých môže byť takéto právo priznané aj konateľom (§ 152)

Medzi ďalšie ustanovené povinnosti konateľov patria najmä:

1. povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva (§135 ods. 1),
2. povinnosť informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti (§135ods. 1),
3. povinnosť viesť zoznam spoločníkov (§135 ods. 1),
4. predloženie riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky, a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát na schválenie valnému zhromaždeniu (§ 135 ods. 2)
5. podať návrh na povolenie vkladu nehnuteľnosti (§ 60),
6. zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach a konať v súlade so zásadou zákazu zneužívania práva v obchodných spoločnostiach (§56a),
7. podať návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra (§ 112 ods.1) a zabezpečiť zápis zmien, prípadne zápis zániku zapísaných skutočností, ako aj predložiť registrovému súdu listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín ( § 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri),
8. dohliadať na vyplatenie podielu na zisku v súlade s ustanoveniami § 123,
9. oznámiť registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka (§113 ods.1),
10. v mene spoločnosti požadovať od spoločníkov, ktorí si nesplnili vkladovú povinnosť, aby zaplatili spoločnosti úroky z omeškania (§ 113 ods.2),
11. pod hrozbou vylúčenia v súlade s § 113 ods. 3 v mene spoločnosti vyzvať spoločníkov, ktorí sú v omeškaní so splatením prevzatého vkladu, aby svoju povinnosť splnili v náhradnej lehote,
12. rozhodovať o použití rezervného fondu v zmysle § 124 v súlade s ustanovením § 67,
13. zvolávať valné zhromaždenie v súlade s § 128 a § 129 a v prípade splnenia podmienok uvedených v § 128 ods. 2 v spojení s § 193 predkladať dozornej rade alebo valnému zhromaždeniu výročnú správu o zámeroch obchodného vedenia a o predpokladanom vývoji stavu majetku spoločnosti,
14. oznámiť spoločníkom výsledky hlasovania per rollam v súlade s ustanovením §130,
15. vyhotoviť úplné znenie spoločenskej zmluvy po každej jej zmene (§ 141 ods. 3) a zabezpečiť uloženie aktuálneho znenia spoločenskej zmluvy do zbierky listín (§ 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri),
16. podať príslušnému súdu návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti,
17. dodržiavať ustanovenia § 59a pri nadobúdaní majetku spoločnosťou,
18. povinnosť konateľa zverejniť zníženie základného imania a zaslať oznámenie veriteľom (§147) a povinnosť konateľov podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra (§145),
19. povinnosti konateľa v súvislosti so splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločnosti (§152a, §152b).

Osobitný druh povinností vzniká konateľom v súvislosti s ustanoveniami o zákaze konkurencie v zmysle § 136 Obchodného zákonníka. „Pod konkurenčným konaním, ktoré zákon týmto ustanovením zakazuje, treba vo všeobecnosti rozumieť také konanie, ktorým členovia orgánov spoločnosti, prípadne aj spoločníci, ak sa zákaz konkurencie v zmysle spoločenskej zmluvy vzťahuje aj na nich, zneužívajú informácie získané na základe svojho postavenia alebo účasti spoločnosti na ujmu spoločnosti, na úkor ktorej získavajú určité výhody.“

Zákaz konkurencie sa vzťahuje na:

• konateľov (§136 ods.1),
• členov dozornej rady, ak bola zriadená (§139 ods.4),
• spoločníkov, ak tak určí spoločenská zmluva alebo stanovy (§ 136 ods.3).

Právna úprava zákazu konkurencie slúži predovšetkým na ochranu tých spoločníkov, ktorí nie sú konateľmi ani členmi dozornej rady. Ustanovenia o zákaze konkurencie je možné rozšíriť buď spoločenskou zmluvou alebo stanovami, nikdy nie zúžiť pod rámec ustanovený zákonom. To neplatí v prípade spoločníkov, ktorý môžu zákaz konkurencie úplne vylúčiť, ustanoviť v spoločenskej zmluve v rozsahu zákonnej dikcie (§136 ods.1), alebo rozšíriť nakoľko v prípade spoločníkov je úprava zákazu konkurencie plne dispozitívna. „Naproti tomu úprava zákazu konkurencie je pre spoločníkov celkom v dispozícii spoločenskej zmluvy. Bez ohľadu na výpočet skutkových podstát podľa § 136 ods. 1, je možné tento rozsah zúžiť či rozšíriť, alebo celkom vylúčiť.“

V zmysle § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ (členovia dozornej rady, prípadne spoločníci nesmú):

1. vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,
2. zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením
3. sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
4. vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

V praxi obchodných spoločností je často zaužívané, že v zmluve o výkone funkcie sa s konateľom dohodne tzv. konkurenčná doložka. Na jej základe možno konateľovi na určitú dobu po zániku funkcie zakázať výkon činností, ktorých sa týka zákaz konkurencie, pod hrozbou uloženia zmluvnej pokuty a súčasne zabezpečiť v prípade zániku jeho funkcie primerané odchodné. Konanie v rozpore so zákazom konkurencie nikdy nemá za následok neplatnosť právnych úkonov. Spoločnosť sa ani nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov, pretože Obchodný zákonník pre prípad konania v rozpore so zákazom konkurencie upravuje osobitné sankcie upravené v § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Zánik funkcie konateľa

Výkon funkcie konateľa môže zaniknúť:

1. odvolaním z funkcie rozhodnutím valného zhromaždenia v súlade s § 125 ods. 1 písm. f) alebo rozhodnutím jediného spoločníka v súlade s § 132 ods. 1,
2. uplynutím funkčného obdobia alebo uplynutím určitých skutočností ako napr. skončením konkrétne určených obchodných prípadov,
3. vzdaním sa funkcie konateľa v súlade s § 66 ods. 2,
4. pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
5. smrťou konateľa,
6. zánikom spoločnosti.

Odvolanie konateľov patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia v zmysle § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka. Avšak v spoločenskej zmluve alebo v stanovách je možné upraviť oprávnenie dozornej rady podávať valnému zhromaždeniu návrhy na vymenovanie a odvolanie konateľov ako to bolo v súvislosti s výlučnou pôsobnosťou valného zhromaždenia uvedené vyššie. Na odvolanie, vymenovanie a odmeňovanie konateľov v zmysle § 127 ods. 3 Obchodného zákonníka stačí súhlas jednoduchej väčšiny hlasov prítomných spoločníkov za predpokladu, že spoločenská zmluva neurčuje inak. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 1 Obo 151/97, „odvolanie konateľa neznamená zníženie počtu konateľov. Ak spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov, stačí na odvolanie konateľa jednoduchá väčšina hlasov, pričom nepôjde o zmenu spoločenskej zmluvy, kedy zákon vyžaduje kvalifikovanú väčšinu pre rozhodnutie valného zhromaždenia.“ V zmysle § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti (ďalej len člen orgánu spoločnosti), vzdá funkcie, je odvolaný alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti. Namiesto odvolaného konateľa je valné zhromaždenie, povinné ustanoviť nového konateľa najneskôr do troch mesiacov od zániku funkcie pôvodného konateľa (čiže bez ohľadu na to, kedy dôjde k výmazu osoby z obchodného registra, ktorý má len deklaratórny účinok). V prípade odvolania konateľa a neexistencia iného konateľa, ktorý by bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, nie je možný výmaz osoby pôvodného konateľa z obchodného registra uskutočniť, pretože neexistuje oprávnená osoba, ktorá by bola na takýto zápis oprávnená. Je preto potrebné, aby valné zhromaždenie súčasne s odvolaním konateľa zvolilo konateľa nového. V súlade s § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Odvolanie z funkcie je účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti. Ak spoločnosti hrozí vznik škody, je člen orgánu spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie, bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. K zániku funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným dochádza aj zánikom spoločnosti (výmazom z obchodného registra spoločnosti). Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou (a tiež pri vyhlásení konkurzu) funkcia konateľa nezaniká. Stráca však tie právomoci, ktoré prechádzajú na inú osobu (likvidátora, správcu konkurznej podstaty), pričom spravidla na ne prechádza právomoc konať vo veciach majetkových. Konateľ má naďalej tie právomoci, ktoré neprešli na tieto osoby. Pri zrušení spoločnosti bez likvidácie funkcia konateľa, ak sa v rozhodnutí spoločníkov neurčilo nič iné, končí dňom zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti.

Dozorná rada

Zriadenie dozornej rady

Dozorná rada je fakultatívnym orgánom. V zmysle § 137 dozorná rada sa zriaďuje ak tak ustanovuje spoločenská zmluva. Ak v spoločnosti nie je zriadená dozorná rada, jej funkcie uvedené v § 138 Obchodného zákonníka vykonáva valné zhromaždenie, ktoré si v súlade s ustanovením § 125 ods. 3 OBZ môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti dozornej rady. „Dozorná rada je kontrolný orgán spol. s.r.o. Okrem revíznej pôsobnosti má aj obmedzenú pôsobnosť v oblasti zastupovania (§ 131 ods.2 OBZ), ako aj pôsobnosť exekutívnu (§ 140 ods.2). Vzhľadom k tomu, že členovia dozornej rady môžu podľa § 131 jednať v mene spoločnosti pred súdom, zakladajú sa doklady o vzniku a zániku funkcií členov dozornej rady do zbierky listín na príslušnom súde.“ Z ustanovenia § 138 vyplýva, že dozorná rada má predovšetkým dohliadať na realizáciu pôsobnosti konateľov. Odborná právna literatúra upozorňuje na možný stret kompetencií dozornej rady a spoločníkov spol. s.r.o. v dohliadajúcej funkcii nad vykonávaním pôsobnosti konateľov spol. s.r.o. „V spoločnosti s ručením obmedzeným môže kontrolnú funkciu vykonávať aj každý spoločník, pretože môže nazerať do dokladov spoločnosti a požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti (§ 122 ods. 2).“ „Vytvoriť dozornú radu v spol. s.r.o. má opodstatnenie najmä v prípade, keď spoločníci sami nie sú schopní plne obsiahnuť kontrolu činnosti spoločnosti. Kreovanie dozornej rady však neznamená, že by spoločníci strácali oprávnenia podľa § 122 ods. 2.“ Dozorná rada je kolektívny orgán a OBZ v § 139 ods. 3 upravuje, že musí mať najmenej troch členov. V prípade zriadenia dozornej rady platí to, čo bolo uvedené o výlučnej kompetencii valného zhromaždenia podľa § 125 ods. 1 písm. g). „Spôsob kreovania členov dozornej rady vyplýva už z ustanovenia § 125 zákona, podľa ktorého ich volí valné zhromaždenie a to jednoduchou väčšinou hlasov. Z nosného zamerania ich činnosti jednoznačne vyplýva inkompatibilita s funkciou konateľa. Zákon stanovuje len dolnú hranicu počtu členov dozornej rady. Horná hranica je vecou úvahy spoločnosti a odvíja sa od celkového počtu členov spoločnosti od predmetu činnosti podnikateľského subjektu.“

Členstvo v dozornej rade vzniká na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Členom dozornej rady môže byť ktokoľvek, t.j. zamestnanec spoločnosti, spoločník alebo tretia osoba. Členstvo v dozornej rade je však nezlučiteľné s výkonom funkcie konateľa spoločnosti. Člen dozornej rady, rovnako aj konateľ, nie sú oprávnení byť splnomocnencami spoločníka na valnom zhromaždení v zmysle § 126 Obchodného zákonníka. Funkčné obdobie členov dozornej rady zákon neustanovuje, môže sa však upraviť v spoločenskej zmluve, príp. v stanovách. V opačnom prípade dôjde k zániku členstva v dozornej rade niektorým zo spôsobov uvedených v § 66 ods. 1 OBZ. Vzdanie sa funkcie je účinné odo dňa prvého zasadnutia valného zhromaždenia nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie spoločnosti (§ 66 ods. 2 Obchodného zákonníka). Ak valné zhromaždenie nezasadne do 3 mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Všetky zmeny v osobách členov dozornej rady podliehajú povinnému zápisu do obchodného registra, do ktorého sa zapisuje i deň vzniku a deň zániku funkcie člena v dozornej rade. V prípade že medzi členmi dozornej rady a spoločnosťou nebola uzavretá zmluva o výkone funkcie, vzťahujú sa na nich ustanovenia § 137 až § 140 a podporne ustanovenia § 566 až § 576 OBZ o mandátnej zmluve. Uzavretie pracovnej zmluvy medzi spoločnosťou a členmi dozornej rady síce nie je vylúčené, avšak takáto možnosť nie je najvhodnejšia hlavne z dôvodu, že medzi členom dozornej rady a spoločnosťou zo zákona existuje obchodno-právny vzťah a nie vzťah závislý. Okrem toho aj zodpovednosť za škodu podľa pracovnoprávnych predpisov je podstatne zúžená a tým by členovia dozornej rady neboli dostatočne motivovaní k riadnemu výkonu svojej funkcie. Členovia dozornej rady podliehajú zákazu konkurencie priamo zo zákona a sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov (§ 139 ods. 4 Obchodného zákonníka). Dozornú radu je možné zriadiť pri, alebo po vzniku spoločnosti. V prípade zriadenia dozorná rada, spoločenská zmluva musí obsahovať mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pri zahraničnej fyzickej osobe aj dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Do obchodného registra sa zapisuje meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je členom dozornej rady, s uvedením dňa vzniku, prípadne zániku jej funkcie.

Pôsobnosť dozornej rady

Obchodný zákonník nepriznáva dozornej rade, ako kontrolnému orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, žiadne osobitné oprávnenia, resp. regresívne opatrenia, ktoré by mohla uplatniť pri zistení nedostatkov v činnosti spoločnosti alebo konateľov. Výnimkou je iba právo podať na súd žalobu o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ktoré je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Dozorná rada vykonáva svoju pôsobnosť v oblasti kontroly, zastupovania spoločnosti a má aj výkonnú spôsobilosť.

Pôsobnosť v oblasti kontroly

Do pôsobnosti dozornej rady v oblasti kontroly v zmysle § 138 Obchodného zákonníka patrí:

1. dohľad nad činnosťou konateľov,
2. preskúmavanie riadnej, mimoriadnej, konsolidovanej, príp. predbežnej účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladanie svojich vyjadrení valnému zhromaždeniu,
3. nahliadanie do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontrola údajov v nich obsiahnutých,
4. podávanie správ valnému zhromaždeniu o výsledkoch kontrolnej činnosti v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak raz ročne.

V tomto prípade sa jedná o tzv. revíznu pôsobnosť dozornej rady v spoločnosti.

Úprava v zmysle kompetencií dozornej rady podľa § 138 je kogentná, v spoločenskej zmluve je možné jej oprávnenia len rozšíriť. „Preskúmavanie účtovných závierok dozornou radou nenahradzuje ich schválenie valným zhromaždením, ani povinné preskúmavanie účtovnej závierky audítorom vtedy keď je to na základe spoločenskej zmluvy, alebo zákona potrebné.“ Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že pôsobnosť dozornej rady je zameraná na kontrolnú činnosť vo vzťahu ku konateľom. Právomoc zastupovať záujmy spoločnosti, ak sa tie dostanú do rozporu s činnosťou konateľov ako štatutárneho orgánu priznáva dozornej rade ustanovenie § 131 ods. 3 OBZ.

Pôsobnosť v oblasti zastupovania spoločnosti

Predmetná pôsobnosť vyplýva z § 131 Obchodného zákonníka a spočíva v práve člena dozornej rady podať návrh na súd, aby súd vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia a zastupovať spoločnosť v tomto konaní, pokiaľ tak nemôžu urobiť konatelia. „Toto ustanovenie výslovne zakotvuje oprávnenie člena (členov) dozornej rady nie len na podanie návrhu, ale aj na zastupovanie spoločnosti v sporoch proti konateľom, čím kogentne deleguje pôsobnosť štatutárneho orgánu z konateľov na dozornú radu.“

Obchodný zákonník uvedené oprávnenia a povinnosti zveruje dozornej rade ako celku (okrem § 131 ods. 1, § 138 ods. 2 a § 140 ods. 1), preto člen dozornej rady by mal mať poverenie od dozornej rady na vykonanie kontrolných, prípadne o iných úkonov súvisiacich s pôsobnosťou dozornej rady. Pokiaľ je člen dozornej rady zároveň aj spoločníkom, takéto poverenie nepotrebuje, viď. ustanovenie § 122 Obchodného zákonníka.

Výkonná pôsobnosť dozornej rady

1. smeruje voči valnému zhromaždeniu a vyplýva
• z § 140 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dozorná rada oprávnená i povinná zároveň zvolať valné zhromaždenie, ak si to vyžadujú záujmy spoločnosti,
• z ustanovenia § 140 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa členovia dozornej rady zúčastňujú na valnom zhromaždení, pričom sa im musí udeliť slovo, kedykoľvek o to požiadajú.
2. smeruje voči konateľom, od ktorých môžu členovia dozornej rady žiadať vysvetlenia a informácie o všetkých záležitostiach spoločnosti v zmysle § 138 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zákon však konateľom neukladá povinnosť tieto informácie a vysvetlenia členom dozornej rady poskytnúť.

Podľa § 130 Obchodného zákonníka je dozorná rada oprávnená predkladať spoločníkom návrhy uznesení, ktoré majú byť prijaté mimo valného zhromaždenia.

Rozhodovanie dozornej rady a zodpovednosť jej členov

Na rozhodovanie dozornej rady sa vzťahuje ustanovenie § 66 ods. 4 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia sa môže dozorná rada uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov a na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov, ak zákon, spoločenská zmluva, alebo stanovy neurčujú inak. V súvislosti s kreovaním dozornej rady právna literatúra odporúča spoločníkom, vzhľadom na stručnú zákonnú úpravu, venovať pozornosť otázke spôsobu rozhodovania dozornej rady, to je najmä otázke určenia jej uznášaniaschopnosti a postupu pri prijímaní rozhodnutí a to aj inak, než ustanovuje zákon v § 66 ods.4.

Ak člen dozornej rady pri výkone svojej funkcie zistí nedostatky súvisiace napr. s tvorbou, dopĺňaním alebo použitím rezervného fondu podľa § 124 Obchodného zákonníka, ďalej nedostatky súvisiace s výkonom pôsobnosti konateľov v rozpore s ustanovením § 135a alebo v rozpore s § 56a ods. 2, postupuje tak, že podľa § 140 ods. 2 Obchodného zákonníka zvolá valné zhromaždenie, na ktorom upozorní na zistené skutočnosti. Obchodným zákonníkom nie je určená žiadna lehota, dokedy sú členovia dozornej rady povinní od zistenia nedostatkov zvolať valné zhromaždenie. V záujme spoločnosti je však potrebné zvolať ho neodkladne. Ak člen dozornej rady valné zhromaždenie nezvolá, poruší základnú povinnosť člena dozornej rady a spoločnosť môže vyvodiť proti členovi dozornej rady právne dôsledky, najmä môže požadovať náhradu spôsobenej škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia jeho povinnosti.

Na zodpovednosť členov dozornej rady za škodu sa primerane použijú ustanovenia § 139 ods. 4 OBZ o zodpovednosti konateľov spoločnosti za škodu v zmysle § 135a. Žalobu proti členom dozornej rady na uspokojenie nárokov na náhradu škody podľa § 135a (prípadne nárokov z porušenia zákazu konkurencie) sú oprávnení podať menom spoločnosti iba konatelia. Ak by však konatelia takéto nároky v mene spoločnosti neuplatnili a spoločnosti by tým vznikla škoda, mohli by spoločníci menom spoločnosti podať žalobu proti konateľom o náhradu škody, ktorá vznikla takýmto ich postupom.“Primeraná aplikácia § 135a ďalej znamená, že členovia dozornej rady, ktorý pri výkone pôsobnosti porušili svoje povinnosti, zodpovedajú spoločnosti za škodu, ktorú jej svojím konaním spôsobili.“